Bezohľadnosť druhých – ako jej môžem porozumieť?

bezohľadnosť druhých

Bezohľadnosť druhých – ako jej môžem porozumieť?

Opravár sľúbil, že mi zavolá, no nezavolal... kamoška meškala na spoločný obed 20 minút... na workshope ma lektor pred ostatnými nemilosrdne "zvozil" a priateľ mi oznámil, že na náš výlet nemôže ísť.

 

"A dosť!" Do tela mi vošiel obrovský hnev. Hneď som si položila otázku: "Čo ťa na tom hnevá?" Odpoveď znela: "No, veď ma vôbec nerešpektujú." Monológ vo mne pokračoval. "A ty potrebuješ aby ťa druhí rešpektovali? No, veď áno. A čo ti to dá, ak ťa budú rešpektovať? No, cítila by som sa lepšie." Moje vlastné odpovede ma celkom šokovali a už som pochopila, že "bezohľadnosť" druhých nie je o nich, ale o mne.

 

Tak som si začala písať, čo tá "bezohľadnosť" pre mňa znamená.

 

Bez mojich interpretácií som zistila, že to "bezohľadné konanie" mi o nich vraví toto:

  • Sú to ľudia, ktorí konajú v prvom rade s ohľadom na seba.
  • Majú svoj zámer a idú si za ním.
  • Nenechávajú sa neustále vyrušovať rôznymi okolnosťami, ktoré im slúžia ako "výhovorky".
  • Konajú v súlade so sebou a presadzujú si to aj vo vzťahoch s ostatnými.
  • Robiť veci s ohľadom na seba je v prvom rade o sebaúcte.

 

Ich "bezohľadné konanie" mi pomohlo uvedomiť si o sebe nasledujúce:

  • Aj ja som niekedy bezohľadná voči druhým. Niekedy nie preto, že som si dala v tom momente seba na prvé miesto, ale zo zbabelosti. Zo strachu, že by ma ostatní neprijali, alebo by som stratila o sebe ilúziu "dokonalosti".
  • Niekedy chcem byť "chúďatko", ktorému ostatní len ubližujú, alebo sa chcem cítiť, že som tá "lepšia".
  • Často nereagujem len preto, aby som sa vyhla konfrontácií, hádke či zbytočnému napätiu. Aj keď potlačené negatívne emócie ostávajú vo mne, čo mi berie moju radosť, sebaúctu a vnútorný pokoj.
  • Dôležité je komunikovať svoje názory a pocity bezprostredne v tej situácii bez hnevu a s láskou.

 

Pochopenie múdrosti tohto tieňa mi prinieslo úľavu. Zrazu ma "bezohľadné konanie" prestalo zraňovať a spôsobovať mi bolesť, pretože som vedela, že všetci sme niekedy aj bezohľadní, aj obete. Každý koná tak, ako to on sám vie a ja nemám šancu všetkým rozumieť. Človeka, ktorý si vybral svoju cestu s vedomím, že sa to iným nemusí páčiť si vážim, lebo má odvahu čeliť kritike či odmietaniu.

 

Teraz v rámci hry "život" pozorujem, ako reagujem na konanie ľudí, aj keď úplne iné, ako by som si želala Ja.

 

Ak si uctievam sama seba, tak nepotrebujem druhých, aby mi dokazovali ich rešpekt, lásku či úctu, ale viem im ju ja dať. Ak sa mi nepáči, čo niekto robí, dám mu to vedieť bezprostredne a s láskou. Ak vyjadrenie názoru nepomáha, poviem jasné "nie" a ak nepomáha ani to, minimalizujem týchto ľudí vo svojom živote a nestrácam svoj čas.

 

Moje ponaučenie: Vďaka tejto skúsenosti som si uvedomila, že je dôležité MAŤ SVOJ ZÁMER a ísť si za ním, aj keď sa to okoliu nemusí páčiť.

S láskou

 

Magdaléna

 

individuálny koučing  

No Comments

Comments are closed.